Zrejme pre vás nie je žiadnym prekvapením, že existujú rôzne štýly plávania. Pravdepodobne ich, alebo väčšinu z nich, aj viete vymenovať. Môžete sa ale pochváliť, že ich aj všetky ovládate? Kľúčom k ich zvládnutiu nie je len tréning a správna technika plávania – aj keď tie sú kľúčové – ale aj spoznanie ich princípov. Radi vám pomôžeme aj po tejto stránke.
Prinášame vám prehľad kvarteta plaveckých štýlov aj so základným popisom správnej techniky plávania.
Kraul je najrýchlejším štýlom, zároveň aj najčastejšie používaným pri rôznych súťažiach. Zvládnutie tejto techniky plávania je akýmsi filtrom, ktorý delí dobrých plavcov od tých menej zdatných.
Pri tomto štýle je telo celý čas v horizontálnej polohe zarovno s dnom bazéna a hladinou vody. Plavec drží hlavu zarovno s ramenami a zvyškom tela, čím sa minimalizuje odpor.
Nohy rytmicky kmitajú – kopú zhora nadol v pravidelných intervaloch a tým udržujú plynulosť plávania. Sú mierne ohnuté v kolennom kĺbe.
Hlavnou hnacou silou sú však ruky. Tie striedavo zaberajú vo vode pod trupom s tým, že ich prenos sa deje nad vodou. Ruka sa pohybuje vpred a mierne do hĺbky. Pri pohybe rúk je dôležitá aj práca s trupom, ktorý sa striedavo vytáča do strán okolo pozdĺžnej osi. Nádychy musia byť rýchle a efektívne, keďže hlava je nad hladinou len krátko.
Plávanie pŕs je časté aj u rekreačných plavcov. Dá sa totiž povedať, že ide o najjednoduchšiu techniku. Jej dokonalé zvládnutie už však také jednoduché nie je.
Pohyb nôh je súčasný a symetrický. Začínajú v uvoľnenej vystretej polohe, potom sa mierne pokrčia s kolenami a prstami smerujúcimi von. Keď je koleno zhruba v 90° uhle, dochádza k fáze záberu, kedy sa nohami kopne po kruhovej dráhe, až sa opäť spoja.
Ruky nepracujú súčasne s nohami, aj keď na seba horné a dolné končatiny úzko nadväzujú. Začínajú vystreté s dlaňami otočenými nadol a následne zaberajú pohybom do strán a vzad v tvare srdca. Záber končí, keď sú na úrovni ramien.
Pohyb rúk začína krátko po dokončení záberu – kopu nôh. Tie sa začínajú krčiť tesne predtým, než sa ruky vrátia na úroveň ramien.
Tento štýl plávania je najnáročnejší na fyzickú kondíciu a bez tréningu pod odborným dozorom prakticky nezvládnuteľný.
Nohy vykonávajú rytmický pohyb zhora nadol, tzv. kop. Hýbu sa podobne, ako to je pri kraule.
Hnacou silou sú opäť ruky. Na jeden pohyb paží pripadajú dva kopy nôh. Ruky a ramená prekonávajú najväčší odpor vody, preto musia byť dokonale zosynchronizované nielen vzájomne, ale aj s kopmi. Paže pracujú ako veslá, začínajú v línii s ramenami a hýbu sa smerom von a nadol s lakťami ohnutými a smerujúcimi od tela. Akonáhle ruky pretnú hladinu, opisujú písmeno S.
Plávanie znaku je jedinou technikou, kedy sa plavec hýbe dozadu a nie vpred. Vyzerá na prvý pohľad jednoducho, ale technicky má svoje nuansy.
Pri tomto štýle je plavec na chrbte, v horizontálnej polohe zarovno s hladinou a dnom. Ramená sú však o maličký kúsok vyššie než boky. Túto polohu je dôležité držať aj počas plávania.
Nohy, podobne ako pri kraule a motýliku, vykonávajú rytmický kop zhora nadol. Okrem udávania rýchlosti tiež pomáhajú stabilizovať horizontálnu polohu.
Ruky sa pri zábere striedajú. Pri začatí pohybu je paža vystretá, prenáša sa nad hladinou od bokov k hlave. Do vody sa vnára malíčkom napred, s dlaňou otočenou von, od tela. Po ponorení sa lakeť krčí až do takmer 90° uhla na úrovni ramena. Po dosiahnutí tohto momentu sa vystiera až kým sa nedostane na úroveň bedier.
Ako sme naznačili už v úvode, teória je jedna vec, ale tréning pod dohľadom profesionála je omnoho účinnejší. Prečítaním týchto riadkov totiž môžete porozumieť technike plávania, no potrebujete ju predovšetkým zvládnuť v bazéne. A s tým vám radi pomôžeme my.
